Čo s plesňami ?     

S výskytom plesní v bytoch sa stretávame najmä v kútoch, na vnútornej strane štítových stien, na ostení okien po ich utesnení a na niektorých miestach na vnútornom povrchu obvodového plášťa.

Plesne vznikajú na miestach tepelných mostov, kde je znížená tepelnoizolačná schopnosť stavebnej konštrukcie.

V miestach tepelných mostov a v kútoch stykov stavebných konštrukcií je vnútorná povrchová teplota nižšia ako teplota na povrchu ostatnej časti obvodového a strešného plášťa. Ak je na týchto miestach teplota nižšia, ako je teplota rosného bodu, dochádza na povrchu konštrukcie ku kondenzácii vodnej pary a k postupnému rastu plesní.

Teplota rosného bodu zodpovedá vždy vlastnostiam vnútorného vzduchu. Teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je už vzduch pri určitom obsahu vlhkosti nasýtený vodnou parou a pri ďalšom poklese teploty dochádza na povrchu konštrukcie k jej zrážaniu.

Napríklad: pre vzduch v miestnosti, ktorý má teplotu 20° C a relatívnu vlhkosť 60% je teplota rosného bodu na povrchu konštrukcie 12° C.

Existuje súvislosť medzi znižovaním infiltrácie a výmeny vzduchu v miestnosti /nedostatočným vetraním/ a vznikom kondenzácie vodnej pary a rozvojom plesní. Dodatočným utesnením okien a dverí, utesnením škár medzi oknom a ostením sa znižuje infiltrácia vzduchu a zvyšuje obsah vlhkosti vzduchu v miestnosti. Nedostatočným vetraním narastá miestnostiach bytu vlhkosť vzduchu.

Zvýšením relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu sa zvyšuje teplota, pri ktorej dochádza na vnútornom povrchu konštrukcií k vzniku kondenzácie a možného výskytu plesní.

Teplota vzduchu v miestnosti ovplyvňuje teplotu na povrchu konštrukcie. Keď je teplota vzduchu v miestnosti vyššia ako 20° C a relatívna vlhkosť vzduchu je 60%, ku kondenzácii vodnej pary dochádza na vnútornom povrchu pri jeho vyššej teplote. Napríklad pri teplote vzduchu 22° C vzniká kondenzácia pri teplote vnútorného povrchu 13,9° C. Ak sa znižuje teplota vzduchu v miestnosti a relatívna vlhkosť ostáva nezmenená, ku kondenzácii pary na vnútornom povrchu dochádza už pri nižšej teplote. Napríklad pri teplote vzduchu v miestnosti 19° C a relatívnej vlhkosti 60% vzniká kondenzácia na vnútornom povrchu pri jeho teplote 11° C.

Vznik plesní hrozí všade tam, kde sa znižuje teplota vzduchu v miestnostiach a nedostatočne sa vetrá.

Príčinou zvýšenej vlhkosti na vnútornom povrchu nemusia byť len tepelné mosty a kondenzácia vodnej pary. Vlhkosť na vnútornom povrchu môže vyvolať aj prenikajúca dažďová voda z vonkajšieho povrchu alebo voda unikajúca z porušených inštalácií zabudovaných do stien a stropov. K nárastu plesní môže dôjsť aj na týchto miestach.

Teplota vzduchu Teplota rosného bodu Relatívna vlhkosť Teplota rosného bodu
22 °C
18.9 °C
70 %
14.4 °C
20 °C
12 °
60 %
12 °C
19 °C
11 °C
50 %
9.26 °C


Zabrániť vzniku kondenzácie a rozvoju rastu plesní možno:

- vylúčením miest tepelných mostov v stavebnej konštrukcii najlepšie dodatočným zateplením z vonkajšej strany konštrukcie obvodového plášťa, strechy, vnútornej steny oddeľujúcej vykurované priestory od nevykurovaných

- dostatočným a správnym vetraním jednotlivých miestností bytu. Pri dodatočnom zateplení treba uprednostniť dodatočné zateplenie z vonkajšej strany konštrukcie. Tepelné mosty ostávajú zachované vždy pri dodatočnom zateplení budov uskutočnenom z vnútornej strany konštrukcie. Tepelné mosty vytvárajú priečne steny a priečky, stropy a pod.

Plesne ohrozujú zdravie ľudí. Z hľadiska vplyvu na človeka sa hodnotia ako toxinogény a alergény spôsobujúce najmä ochorenia dýchacích ciest a kožné alergie.

Zdroj: MVaVP SR
EUROSTAV, s.r.o.